Pygmalion efekt v riadení

Pygmalion je sochár z Ovídiových básní. Z mramoru vytvoril sochu ženy, do ktorej sa zamiloval a dal jej meno Galatea. Poprosil bohyňu Venušu, aby mu ideál jeho lásky prebudila k životu. Venuša to urobila a Pygmalion mohol žiť s ženou, ktorú si sám stvoril.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia urobili Robert Rosenthal a L. Jacobson zaujímavý experiment na základnej škole Oak School.

Na začiatku školského roka odmerali žiakom IQ a osemnástim učiteľom oznámili mená žiakov, ktorí majú vysoký potenciál zlepšenia – najlepších 20% výsledkov. Zároveň ich dôrazne požiadali, aby mená žiakov nezverejňovali a aby im nevenovali viac času, ako ostatným. Na konci školského roka vybraných žiakov opäť testovali. Testy potvrdili ich nadpriemerné intelektuálne schopnosti.

Háčik je v tom, že zoznam žiakov bol náhodne vygenerovaný a nemal nič spoločné s ich potenciálom.

Čo sa vlastne stalo? Došlo k neverbálnej a nevedomej komunikácii učiteľov voči vybraným žiakom, ktorá odzrkadľovala ich vieru v potenciál detí. Žiaci túto neverbálnu komunikáciu premenili na skutočnosť.

Testy sa potvrdili s jedným dôležitým obmedzením. Platili v skupine najmladších detí – prvej a druhej triedy. Vo vyšších ročníkoch sa konzistentné rozdiely medzi pozorovanou skupinou a ostatnými nepotvrdili.

Pygmalion efekt bol ďalej testovaný aj v pracovnom prostredí a výsledky potvrdzovali Rosenthalove zistenia.

Očakávania manažérov formujú správanie zamestnancov

Ak očakávania manažérov sú vysoké, výkonnosť zamestnancov je excelentná. Platí to iba v prípade, že ciele/očakávania sú dosiahnuteľné a realistické. Pokiaľ sú očakávania manažérov nízke (názor, že podriadení sú menej schopní), výkonnosť zamestnancov je nízka.

J. Sterling Livingston priniesol množstvo príkladov z reálneho prostredia o fungovaní Pygmalion efektu. Štúdie boli uverejnené v Harvard Business Review v roku 1969.

Napríklad vrcholový manažér v poisťovni vybral šesť najlepších poisťovacích agentov firmy a priradil ich k najlepšiemu manažérovi. Tento tím samozrejme potvrdil svoju vysokú výkonnosť a dosiahol ešte lepšie výsledky, ako pred preradením.

Neprekvapí, že agenti s najslabšou výkonnosťou, priradení najslabšiemu manažérovi priniesli ešte nižšiu výkonnosť oproti tej, ktorú mali pred preradením.

Prekvapila ale skupina priemerných agentov priradená manažérke, ktorú tiež označili za priemernú.

Tá sa nestotožnila so svojim priemerným zaradením a zaradením svojich agentov. Svoje presvedčenie preniesla aj na svoj tím, ktorého nárast produktivity bol vyšší, ako nárast skupiny najlepších.

Pygmalion efekt funguje podľa nasledovnej schémy:

V prípade negatívneho očakávania manažérov a negatívneho dopadu na zamestnancov sa z Pygmalion efektu stáva Golemov efekt.

Douglas McGregor

 

V roku 1960 vytvoril Douglas McGregor profesor ekonómie na MIT (Massachusetts Institute of Technology) svoju teóriu motivácie ľudí X a Y.

Popísal ju v knihe The human side of enterprise (Ľudská strana podniku).

Teória X

Manažér si myslí, že:

  • Zamestnanec nerád pracuje a vyhýba sa práci
  • Motivácia zamestnancov je založená na donucovacích faktoroch pomocou vonkajších stimulov (tresty, odmeny)
  • Práca zamestnancov musí byť kontrolovaná
  • Zamestnanci sa vyhýbajú zodpovednosti
  • Zamestnanci sú radšej riadení a vedení, aby nemuseli mať zodpovednosť
  • Zamestnanci majú nechuť k zmenám

Teória Y

Manažér si myslí, že:

  • Pre zamestnancov je práca rovnako prirodzená ako zábava, či odpočinok
  • Zamestnanec rád prijíma samostatnosť a zodpovednosť a dokonca ju aktívne vyhľadáva
  • Zamestnanec sa plne stotožňuje s cieľmi organizácie a robí v súlade s nimi
  • Zamestnanec má dostatok sebadisciplíny a sebariadenia na plnenie cieľov organizácie
  • Zamestnanec preukazuje tvorivý, inovačný prístup k riešeniu úloh organizácie

Výskumníci potvrdili pravdivosť McGregorovej teórie zisteniami, že zamestnanci sa stávajú tým typom pracovníka, ktorý ich manažér očakáva.

Čím viac manažérov typu X bude v našich organizáciách, tým viac ľudí bude pracovať iba kvôli výplate a zmysluplnosť ich práce sa im bude vzďaľovať.

 

Nezabúdajme na dôležitú skutočnosť, ktorú zistil Robert Rosenthal počas experimentu na základnej škole.

Pygmalion efekt najlepšie funguje počas prvých rokov zamestnancov vo firme

Aký vzťah si k práci vybudujeme a do akej miery využívame našu vnútornú motiváciu formujú prví manažéri, ktorí nás riadia.

Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do práce prvý krát sa v hierarchických organizáciách stretáva s manažérmi na najnižšej úrovni riadenia.

 

Otvára sa priestor na zamyslenie, či manažéri na tejto úrovni riadenia sú dostatočne pripravení na svoju rolu, ktorou formujú názory a motiváciu stoviek ľudí.

Či oddelenia ľudských zdrojov zodpovedné za rozvoj týchto manažérov ich berú ako prioritu číslo jedna?

Alebo kvalita vzdelávania manažérov narastá priamo úmerne s výškou postavenia v hierarchii?